Krvavá myseľ, krvavé pery,
stále svojím ideálom verí,
áno, nezlomil sa v duši,
raz to príde, on to tuší.
Zíde z duše, zíde z mysle
a svet sa zrazu veľmi mení,
stojí sám a stojí opustený,
v tvári výzor kysle.
Nechaj ho plakať, nechaj ho kričať,
musí za staré hriechy pykať,
musí si na nový svet zvykať,
až sám aj on začne s dobou kráčať.
Pod ťarchou činov, pod ťarchou slov,
vyhral nad tebou, prehral zo sebou.
Načo myslieť, môžeme byť aj stádovitý
je sprostosť byť odlišný, byť iný.
Bol by si štvancom, bol by si zviera,
tlaku spoločnosti sa ťažko vzpiera.
Krvavá myseľ, krvavé pery,
stále svojím ideálom verí,
áno, nezlomil sa v duši,
raz to príde, on to tuší.
Sám svet nezmeníš, potrebuješ k tomu čriedu ľudí,
sú len tvoji, kým ich niekto na svoj sen nezobudí,
nemeňte svet, nemeňte ľudí,
nech každý za seba súdi.
Pod ťarchou činov, pod ťarchou slov,
vyhral nad tebou, prehral zo sebou.
Pán nám dal rozum, vôľu slobodnú,
inštinkt a túžbu neskrotnú ...
Komentáre
pekne